Zatepľovanie je témou, o ktorej dnes hovorí snáď každý. Nie každý však zatepľovaniu skutočne rozumie, a tak medzi ľuďmi kolujú niekedy až neuveriteľné historky o tom, ako sused zateplil a čo všetko sa mu prihodilo. Pokiaľ chcete zatepliť i vy a historky "tiežodborníkov" vám tak trochu naháňajú strach, čítajte prosím ďalej.

Na tomto mieste sa pokúsime vyvrátiť jedenásť najväčších mýtov o zatepľovaní.

Mýtus prvý: Zateplenie fasády je veľmi drahé.

Iste - zateplenie naozaj nie je lacná záležitosť. Ale čo je dnes lacné?

Rozprávajme sa však vážne:

Pre porovnanie dve možnosti riešenia fasády:

a) jednovrstvová vápennocementová omietka hr. 2 cm + povrchová úprava tenkovrstvovou prefarbenou omietkou akrylátovou omietkou

b) zatepľovací systém s hrúbkou izolantu 8 cm + povrchová úprava tenkovrstvovou prefarbenou akrylátovou omietkou

 Zateplenie fasády je skutočne drahšie o približne 260 - 370,- Sk/m² než realizácia novej omietky.

Ak však premeníme tieto peniaze napríklad na zemný plyn, zistíme že 260,- Sk predstavuje dnes približne 20 m³ zemného plynu.

Po zateplení starého domu s minimálnou tepelnou izoláciou pôvodných obvodových stien (dom postavený napríklad z plných pálených tehál) pritom dokážeme ušetriť až okolo 15 m³ plynu na každý m² obvodovej steny ročne.

Zvýšené počiatočné náklady sa teda v takomto prípade vrátia veľmi rýchlo a v ďalších rokoch, kým nová omietka len "zdobí" náš dom, nový zatepľovací systém náš dom lepšie chráni a najmä, výrazne šetrí našu peňaženku pri úhrade nákladov za vykurovanie.

Pokiaľ teda stojíte pred otázkou, čo s vaším starým domom - omietnuť či zatepliť- neváhajte!

Mýtus druhý: Zatepľovací SYSTÉM je zbytočný luxus

A čo my na to?

     Predstavte si, že chcete auto. U jedného predajcu si vyberiete najlacnejšiu karosériu, u druhého motor v akcii, u ďalšieho volant - výhodný dovoz z Číny, od kamaráta kúpite štyri kolesá - (nevadí, že sú z nákladiaka - veď koleso ako koleso), celé to priveziete domov a zavoláte suseda - amatérskeho leteckého modelára, aby vám z toho poskladal vysnívané vozidlo.

Že by to nefungovalo? Že je to absurdné?
Vo svete zatepľovania je to, žiaľ, každodenná realita:

      Investor nakúpi v stavebninách to, čo nájde - len nech je to lacné a nech je to to, čím zatepľoval aj brat Fero. Potom zavolá partiu majstrov, ktorá u susedov zľava stavala vlani garáž a u tých vpravo oberala na jeseň hrušky. A potom čaká. Ako každý i náš investor čaká za svoje, vôbec nie malé peniaze kvalitný výsledok - peknú fasádu, ktorá bude roky chrániť jeho dom a zároveň dlhé roky šetriť náklady na vykurovanie i údržbu domu.

Niekedy sa dočká, niekedy (väčšinou) však ani zďaleka nie:

Po prvom daždi krásna kuriatkovo žltá fasáda stratí väčšinu svojej farby ( "Nevadí - manželke sa aj tak nepáčila.." ).

Po pár mesiacoch sa objavia prvé praskliny ( "že by to lepidlo na obklady bolo nejaké pokazené?") a po prvej zime je fasáda zrelá na kompletnú rekonštrukciu ( "tak ale už mám toho dosť!").

Investor reklamuje - skúša to u predajcu materiálov, u všetkých výrobcov, u realizátorov. Predajca ho posiela k výrobcom, výrobcovia sa s ním buď nebavia vôbec, alebo ho posielajú k tým druhým a "realizátori" už oberajú pomaranče kdesi v Španielsku.

Iste - trochu za vlasy pritiahnutá realita, ale stať sa to môže i vám.

        Pokiaľ chcete mať istotu, že za svoje peniaze dostanete naozaj kvalitu, na zateplenie použite KOMPLETNÝ ZATEPĽOVACÍ SYSTÉM, pretože

TAKŽE - NEZATEPĽUJTE LACNO - ZATEPĽUJTE VÝHODNE - S KOMPLETNÝM ZATEPĽOVACÍM SYSTÉMOM!

Mýtus tretí: Polystyrén hrúbky 5 cm úplne stačí...

A naša odpoveď?

Že ako komu.

       Pokiaľ zatepľujete novostavbu z moderných murovacích prvkov (veľkoformátové vysoko tepelnoizolačné tehlové bloky, presné tvárnice z bieleho pórobetónu a pod.) , tak tých 5 cm zrejme postačuje, pokiaľ, pravda, nestaviate nízkoenergetický alebo pasívny dom.
Pokiaľ však hovoríme o zatepľovaní dvadsať-tridsaťročných domov z plných alebo dierovaných tehál, zo šedého plynosilikátu alebo škvárobetónu - tu naša odpoveď znie:

5 cm polystyrénu určite nestačí!

Napriek svojej masívnosti (veľkej hrúbke) majú steny z tradičných murovacích prvkov len minimálnu tepelnoizolačnú schopnosť:

Ak by sme napríklad chceli dosiahnuť tepelný odpor R=2,0 m².K/W u steny z plných pálených tehál, musela by mať táto

stena hrúbku až 1,72 m! Naproti tomu rovnakú tepelnú ochranu poskytne fasádny polystyrén už v hrúbke 8 cm!

Inak povedané, každý dom z plných pálených tehál "znesie" zateplenie izolantom hrúbky minimálne 8 cm, pretože samotné murivo je z hľadiska tepelnej izolácie v podstate úplne neúčinné. A to platí nielen o plných pálených tehlách, ale o ktoromkoľvek tradičnom murovacom materiále.

Okrem toho je dobré si uvedomiť, že cena jedného centimetra izolantu je v pomere k celkovým nákladom na zateplenie zanedbateľná, efektívnosť vynaložených prostriedkov pritom určuje najmä použitá hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy!

Bez ohľadu na to, akú hrúbku izolácie použijete, musíte zaplatiť materiál na lepenie i stierkovanie, povrchovú úpravu, prácu realizačnej firmy, lešenie a podobne.

    Čím väčšiu hrúbku izolácie však použijete, tým viac budete šetriť v priebehu životnosti zatepľovacieho systému a tým lepšiu ochranu vášmu domu i vašej rodine pred zimným chladom i letnou horúčavou poskytnete.

     Pri návrhu zatepľovacieho systému sa preto neriaďte "dobrými" radami susedov, ale obráťte sa na odborníkov - pomôžu vám navrhnúť optimálnu hrúbku zatepľovacieho systému práve pre váš konkrétny dom. A určite vás presvedčia, že

Mýtus štvrtý: Zateplený dom "nedýcha"

Čo si myslíme my:
Správne zateplený dom určite dýcha. Navyše je rozumné pozrieť sa na problém "dýchania" (alebo správnejšie PAROPRIEPUSTNOSTI) obvodového plášťa odborne a bez zbytočných emócií.

Schopnosť obvodovej steny prepúšťat vodné pary ("dýchať") popisuje veličina difúzny odpor. Čím väčší difúzny odpor steny, tým menej vodnej pary stena prepustí a tým menej teda "dýcha". Difúzny odpor rastie s hrúbkou konštrukcie, zároveň paropriepustnosť obvodovej steny závisí od toho, z čoho je postavená - v prípade zateplenej steny teda od vlastností samotného muriva i vlastností jednotlivých vrstiev zatepľovacieho systému.

Na obrázku vidíme porovnanie difúzneho odporu steny z rôznych murovacích prvkov, zateplenej rôznymi druhmi zatepľovacieho systému.

Už na prvý pohľad sú zrejmé tri skutočnosti:

  Okrem toho - paropriepustnosť obvodovej steny sa niekedy zbytočne preceňuje. V bežnom byte alebo rodinnom dome sa pri normálnej prevádzke vytvorí výrazne menej vodnej pary, ako dokáže prepustiť ktorákoľvek obvodová stena.

Inak je to samozrejme v prevádzkach, ktoré vytvárajú veľké množstvo vodnej pary, ako sú priemyselné kuchyne, verejné kúpele či bazénové haly. Tu môže viesť nižšia paropriepustnosť obvodových stien k výrazným poruchám obvodového plášťa.

V oblasti bytových stavieb však tiež majú systémy s vyššou paropriepustnosťou (napr. Baumit open alebo minerálny systém) svoje opodstatnenie:

Pokiaľ chcete mať istotu, že váš zateplený dom bude "dýchať", obráťte sa na odborníkov - posúdia zateplenie z hľadiska difúzie vodnej pary a v prípade potreby navrhnú vhodné riešenie, ktoré vám zabezpečí príjemnú klímu vo vašom dome či byte.

Mýtus piaty: Po zateplení vznikajú v interiéri plesne

Tak tento mýtus je snáď kráľom všetkých mýtov o zatepľovaní.

Plesne sú nebezpečné mikroorganizmy, priamo ohrozujúce zdravie a život človeka, ich prítomnosť v dome či byte je teda skutočne nanajvýš nežiadúca.

K svojmu životu potrebujú vlhko a pokoj - to znamená, že v interéri nachádzajú svoj priestor na zavlhnutých miestach s obmedzeným prúdením vzduchu - najčastejšie v kútoch alebo za masívnymi kusmi nábytku.

Pokiaľ chceme vyriešiť problém plesní v interiéri, musíme poznať ich príčinu.

A príčina je celkom jednoduchá - nezateplené steny!

Že ako je to možné? Nuž takto:

• Nezateplená stena má nízky tepelný odpor, t.j. v zime sa veľmi ochladzuje - jej vnútorný povrch je veľmi studený,  kritické sú miesta so zníženým prúdením vzduchu ako už spomínané kúty, miesta za nábytkom alebo miesta, kde je už i tak nízka tepelnoizolačná schopnosť steny ešte oslabená tepelnými mostami (železobetónové preklady, vence a pod.). Na týchto miestach je teplota vnútorného povrchu steny nižšia o 2-3^oC oproti miestam na rovných nekrytých povrchoch!
• Na miestach kde teplota povrchu poklesne pod kritickú hodnoty tzv. teploty rosného bodu (cca. 12^oC v závislosti od konkrétnej teploty a vlhkosti vnútorného vzduchu), dochádza k povrchovej kondenzácii, tj. vodná para zo vzduchu sa na studenom povrchu steny zráža a mení sa na kvapalinu.
• Studený, vlhký povrch steny na miestach, kde je minimálne prúdenie vzduchu sa potom stáva ideálnym miestom pre život plesní a iných zdraviu nebezpečných mikrorganizmov

A na záver ešte jedna poznámka:

Pokiaľ máte vo svojom dome problém s plesňami, neštrite na hrúbke izolantu!

Dostatočná hrúbka izolantu zabezpečí potrebnú teplotu vnútorného povrchu i na kritických miestach obvodovej steny a zbaví vás tak natrvalo problémov s plesňami!

Mýtus šiesty: Zatepľovací systém by sa mal prevetrávať, ideálne medzi izoláciou a stenou

Naša odpoveď:
Ãno, aj s týmto sa v našej praxi často stretávame - niektorí "majstri" úmyselne lepia izolant na podklad tak, aby pod ním vznikla odvetrávaná vzduchová medzera, iní dokonca úmyselne zabudujú do izolantu ešte i vetracie mriežky - "len nech sa to tam pekne vetrá!"

Avšak - takéto ODVETRÁVANIE je úplne proti princípu kontaktného zatepľovacieho systému a úplne znehodnocuje celú investíciu!

Pripomeňme si teda princíp kontaktného zatepľovacieho systému:

Správne nalepený izolant, v prípade potreby i mechanicky ukotvený hmoždinkami, chránený výstužnou vrstvou a povrchovou úpravou ochraňuje nezateplené murivo ( a teda i vnútorné priestory) pred chladom v zime resp. pred horúčavou v lete.

A teraz si predstavte, že dáte na "dobré" rady a zabezpečíte prúdenie vzduchu pod izolantom! Toho istého studeného vzduchu od ktorého ste pôvodne chceli murivo odizolovať! Rovnako ako pred nalepením izolantu máte i teraz na povrchu steny pätnásťstupňový mráz, celú investíciu ste si teda mohli ušetriť. Navyše - pri silnom vetre je tu reálne nebezpečenstvo, že nárazový vietor strhne zatepľovací systém zo steny a váš dom zostane celkom bez fasády.

Len správne nalepený izolant je zárukou toho, že váš systém bude skutočne izolovať a vaše peniaze sa vám vrátia v podobe úspor na účtoch za energiu na vykurovanie.

Mýtus siedmy: Realizovať zatepľovací systém dokáže každý

Naša odpoveď:
Lepiť izolačné dosky, realizovať výstužnú vrstvu alebo naťahovať povrchovú úpravu sa naozaj dokáže pomerne rýchlo naučiť takmer každý. Tieto zručnosti však ešte z neho skutočného majstra -zatepľovača neurobia. Omnoho náročnejšou a i z hľadiska dlhodobej životnosti systému dôležitejšou časťou realizácie zateplenia je správna realizácia všetkých kritických detailov - tzn. detailov napojenia zatepľovacieho systému na okolité konštrukcie - okná, dvere, balkóny, strešné rímsy a pod. alebo detailov v miestach zvýšeného namáhania systému ako sú detail sokla, nárožia, nadpražia alebo prípadné dilatácie. Tu správny majster jednak pozná teoreticky správne riešenie detailu, dokáže ho "našiť" na podmienky na vašom konkrétnom dome a samozrejme - pracuje precízne a trpezlivo.

Ako sa teda nepomýliť pri výbere realizačnej firmy pre váš zatepľovací systém?

Mýtus ôsmy: Dokonalé utesnenie okien je najlacnejší a najúčinnejší spôsob šetrenia energií

Slovo "dokonalé" by som nahradil výrazom "primerané". Akonáhle utesníme okna dokonale, zamedzíme síce nadmernému a nežiadúcemu úniku tepla, ale i vetraniu potrebnému pre naše zdravie. Pokles výmeny vzduchu v obytnej miestnosti pod polovicu jej objemu za hodinu a v trvale neobývanej miestnosti pod tretinu jej objemu za hodinu môže nadmerne zvýšiť koncentráciu škodlivín v bytoch a tým i riziko alergií a vyvolať ťažké stavebné havárie (okrem vzniku a bujneniu pliesni je možné dôjsť až k deštrukcii materiálov hnilobou a hubami). Dokonale utesniť škáry je možné len vtedy, ak zaistíme požadovanú výmenu vzduchu iným spôsobom. Ak zvažujeme oproti zatepľovacím systémom lacné utesnenie okenných škár, musíme započítať i následné vynutené investície do iného vetrania. Dokonalé tesnenie je doslova šetrením za každú cenu (a ta v je tomto prípade vysoká). Pre tesnenie okien teda platí, "všetkeho s rozumnou mierou." Nové typy kvalitných okien umožňujú potrebné odtesnenie.

Mýtus deviaty: Polystyrén v konštrukciách po čase "mizne"

Povera vznikla v začiatkoch používania tohoto izolačného materiálu v dôsledku prehreškov voči jeho užitkovým vlastnostiam. Penový polystyren neodolává teplotám trvale sa pohybujúcim nad 70 ⁰C, ani pôsobeniu organických rozppúšťadiel. Použitie penového polystyrénu pod čierne či tmavo modre matné sklo v prvých typoch medziokenných vložkách, a pužitie lepidiel, ktoré obsahovali organické rozpúšťadla, pri položení hydroizolacií spôsobovalo uvedené "miznutie" penového polystyrénu. Ešte nedávno malo obdobné dôsledky prílišné zvýšenie teplôt pri urychlovaní výroby vrstvených obvodových panelov preteplovaním spolu s používaním nevhodných prostriedkov pri odbedňovaní oceľových foriem bočnic panelov. Pozoruhodné je že k dielčej likvidácii penového polystyrénu došlo behom veľmi krátkeho času výroby obvodových panelov, po ich zabudovaní do "panelákov" sa s ním už nič nedialo. Následné kontroly ukázali chybajúci polystyrén a laicky vznikla vyššie uvedená povera.

Platí teda zásada - ak sa správame k penovému polystyrénu slušne, je jeho trvanlivost srovnateľná s trvanlivosťou ostatných materiálov stavby.

Mýtus desiaty: Najlacnejšie zateplenie získame kombináciou najlacnejších súčastí rôznych zatepľovacích systémov

    Každý zateplovací systém má vyvíjané a odskúšané optimálne spolupôsobenie všetkých zložiek. Citovanú kombináciu získame akúsi náhražku, ktorá však nemá odskúšané a teda ani garantované vlastnosti. Najrizikovejšou býva trvanlivosť takto zostavených "systémov" a ich stálofarebnosť. Nízká investícia "zaplatená" krátkou trvanlivosťou iste nie je najlacnejším riešením. 

Mýtus jedenásty: Na zatepľovacie systémy možno použiť klasické omietky, ak sú v dostatočnej hrúbke

     Teplotné dilatačné pohyby (rozťahovanie materiálov pri vyšších teplotách a ich zmršťovanie pri nízkych teplotách) povrchových vrstiev vonkajšieho povrchu tepelnej izolacie spôsobujú výrazné namáhanie omietkovej vrstvy, ktoré krehká a nepoddajná klasická omietka nevie preniesť a popraská i pri väčších hrúbkach. Predpokladom dlhodobej trvanlivosti zatepľovacieho systému (bez trhlín, ktoré vedú k rychlej degradacii systému) sú pružné a poddajné špeciálne tmely a omietky a v nich zakotvená vyztužná sieťovina (s nemennou veľkosťou ôk) , ktorá zaistí rovnomerné rozloženie namáhanie do celej plochy. Používanie neodskúšaných a necertifikovaných napodobnenin, ako aj nedokonalé prevedenie sa obvykle vymstí skrátením trvanlivosti zatepľovacieho systému.

Záver

    Nahliadnutie do zakorenených mýtov a povier Vás mnohých pravdepodobne príliš neprekvapilo. Rád by som záverom vyjádril svoje presvedčenie, že k navrhovaniu stavby je nutné pristupovať komplexne a bez predsudkov. Komplexný prístup k návrhu je, alebo by mal byť základnou výhodou. Mrzí ma, že práve v tejto oblasti vznika príliš veľa chýb a následných poruch len v dôsledku presvedčenia, že tak jednoduchu vec ako je stavba môže zvládnuť každý (hľa ďaľší mýtus). Pokiaľ dodržíte náš "návod", sme presvedčení, že sa vyhnete mnohým rizikám a bezpečne sa "preplavíte" od nezatepleného domu ku krásnej a zároveň i energeticky úspornej novej fasáde.

A pokiaľ máte akékoľvek nejasnosti alebo pochybnosti o tom, či realizačná firma na vašom dome pracuje správne - kontaktujte nás, radi vám poradíme.

Článok bol spracovaný na základe materiálov spoločnosti Baumit a Fritsch CZ